CHERNOBYL
Presné príčiny tejto udalosti sú dodnes opradené rúškom tajomstva. Rusi celý incident niekoľko dní tajili a Európa si s rádioaktívnym oblakom nad hlavami obyvateľov naďalej žila pokojným životom. Očitých svedkov explózie, ktorí mohli celú situáciu objasniť však bolo málo a aj z nich väčšina v dôsledku ožiarenia zomrela. No a výpovede ľudí, ktorí prežili, sa líšia.
Presná príčina explózie teda jasná nie je, o to zrejmejšie však sú jej dôsledky. V dôsledku výbuchu boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Ruska i Bieloruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie približne 200 000 ľudí.
Fatálne následky tejto katastrofy však neboli spôsobené len samotným výbuchom, ale tiež tým, ako sa k nemu Rusi postavili. Tak napríklad, keď na miesto činu 26. apríla 1986 dorazili požiarnici, príčinu požiaru nepoznali a nikto ich na ňu neupozornil. Preto začali hasiť vodou aj samotný reaktor, v ktorom však bola teplota približne 2 000 °C. Pri tejto teplote sa voda rozložila na vodík a kyslík, čo bolo sprevádzané ďalšími nemalými explóziami, ktoré len prispeli k šíreniu uniknutej rádioaktivity.
To, že sa “niečo” deje, Rusi priznali až o deň neskôr – 27. apríla, kedy švédski pracovníci z jadrovej elektrárne Forsmark (vzdušnou čiarou približne 1 100 km od Černobyľu) upozornili na rádioaktívne častice na ich oblečení, pričom boli presvedčení o tom, že z ich elektrárne nepochádzajú. Po týchto dôkazoch a po smrti a hospitalizácii viacerých pracovníkov z černobyľskej elektrárne síce Rusi výbuch priznali, no jeho dôsledky stále bagatelizovali.
